Autor: Ing. Mátyás Bathó – kachliar, člen cechu kachliarov
Čas čítania: 4 min 49 sec
Nedávno som pracoval v blízkosti Bratislavy, v malebnej Modre. Oslovil ma sympatický starší pán s prosbou o obhliadku jeho domu a návrh riešenia na drevom vykurovanú kachľovú pec, ktorá by skutočne zodpovedala potrebám nehnuteľnosti aj jej obyvateľov.
Na mieste sa nachádzal starší krb – málo estetický a žiaľ, aj málo efektívny. Pri šálke dobrej kávy sme si rýchlo ujasnili predstavy o štýle, tvare kachlíc aj o dvierkach ohniska. Pri výbere farby bol klient spočiatku nerozhodný, no vzhľadom na pastelovo zelené a béžové tóny interiéru som mu navrhol harmonickú farebnosť, ktorá prirodzene nadviazala na existujúci priestor.
Prečo sme sa rozhodli pre výmenu?
- Nárazové teplo: Krb vydával veľké množstvo tepla v krátkom čase, čo spôsobovalo výrazné teplotné výkyvy. Takýto „tepelný šok“ zaťažuje organizmus a v zime môže viesť k častejším ochoreniam.
- Nutnosť neustálej obsluhy: Majiteľa už unavovalo tzv. „otrocké kúrenie“ – potreba v noci vstávať a prikladať drevo, aby sa udržalo teplo.
- Rýchle vychladnutie: Stavba bola z kalcium-silikátových (CaSi) dosiek, ktoré síce dobre izolujú, no po vyhasnutí ohňa celý plášť vychladol už za 15–20 minút.
- Hospodárnosť: Spotreba palivového dreva sa každou sezónou zvyšovala, keďže majiteľ plánuje tráviť v dome čoraz viac času, nielen víkendy.
Krb alebo kachľová pec?
Pri víkendových domoch, kde je drevo hlavným zdrojom tepla, často odporúčam akumulačný krb – najmä kvôli rýchlemu nábehu tepla, keď studené steny doslova „salajú“ chlad. Klasická kachľová pec potrebuje niekedy aj pol dňa, kým plnohodnotne vyhreje priestor.
V tomto prípade však bolo temperovanie domu zabezpečené aj iným zdrojom, preto sme sa mohli bez obáv rozhodnúť pre kachľovú pec. Vonkajší plášť sme navrhli tenší, aby povrchová teplota dosahovala približne 90–95 °C (rýchlejšia reakcia), zatiaľ čo vnútoro pece som realizoval v „ťažkom“ prevedení pre maximálnu akumuláciu tepla.
Priebeh stavby kachľovej pece
Demontáž pôvodného krbu zvládol fyzicky zdatný majiteľ sám podľa mojich inštrukcií, takže sme mohli začať na čistom základe.
1. deň – Príprava
Začali sme zakrytím podláh a stien fóliami – čistota je u nás samozrejmosťou. Namiešali sme približne 120 kg hlinenej zmesy, presne sme vymerali umiestnenie pece a skontrolovali kompletnosť kachlíc. Keďže medzi autom a miestom stavby bolo potrebné prenášať materiál na vzdialenosť 45 metrov (z toho polovica po schodoch), prípravy zabrali celý prvý deň.
2.–3. deň – Základ a vnútorná konštrukcia
Vybudovali sme podstavec, ktorý sme vyplnili tehlou a riedkou „hlinou“. Stavba kachľovej pece má svoje špecifikum – postupuje sa zvonka dovnútra. Najprv vzniká kachľový plášť, ktorý sa spája hlinou, črepmi a kaleným oceľovým drôtom, až následne sa vo vnútri formuje ohnisko a dymové ťahy zo šamotových tehál.
4. deň – Pec dostáva tvar
Osadili sme stredovú rímsu, ktorá opticky rozbíja masu pece a dodáva jej eleganciu. Hoci celá kachľová pec pôsobí ako pristavaná k stene, v skutočnosti sme vytvorili samostatnú tehlovú zadnú stenu s 5 cm vzduchovou medzerou pre zabezpečenie odvetrania. Po vyschnutí bude mať pec hmotnosť približne 2,1 tony. To znamená, že po odhorení jedného plného ohniska (cca 16 kg dreva) dokáže sálať príjemné teplo až 24 hodín.
5. deň – Odovzdanie
Namontovali sme hornú rímsu, vyškárovali kachlice a zanechali priestor v dokonalej čistote. Pri skúšobnom zakúrení bol kvôli studenému komínu a čerstvej stavbe ťah spočiatku slabší, no s malou „novinovou pomocou“ pri komínových dvierkach sa intenzívne horenie rýchlo rozbehlo. Deň sme ukončili odovzdaním návodu na používanie kachľovej pece a záručného listu.
Záverečné myšlienky
Včera mi klient telefonoval – majú za sebou 14-dňové vysúšacie kúrenie a novú kachľovú pec používajú s radosťou. Ja im ešte raz ďakujem za pohostinnosť a výborné jedlá, ktorými nás počas stavby pohostili!
